Ako premýšľať so žiakmi o jazyku?

Nemám v rukách žiadny seriózny prieskum obľúbenosti slovenského jazyka medzi žiakmi základných a stredných škôl. Vychádzam len z bežných rozhovorov s vlastnými deťmi a ich kamarátmi, ich rodičmi či s kolegyňami/kolegami, ktoré/ktorí učia slovenčinu. Vieme, že žiakov najviac odrádza teoretizovanie o jazyku, ktoré má podobu početných triedení. Členenia sa deťom často pletú a keď s učivom stratia kontakt, potrebujú dostatok času, aby si naň znovu spomenuli.

Samostatnou kapitolou sú jazykové výnimky. Syn sa mi, napríklad, sťažoval, že sa naučí používať nejaké pravidlo a potom zistí, že v niektorých prípadoch aj tak nemusí platiť. … lebo je to výnimka. Toto v žiakoch môže naozaj vyvolávať chaos a frustráciu alebo až stratu záujmu o jazyk. Teóriu považujú za zbytočnú, hoci tá je tu práve preto, aby im pomohla jazyk lepšie pochopiť.

Aké máme teda možnosti, keď chceme žiakom túto zložitú tému sprehľadniť a uľahčiť zapamätanie?

Ako triedime lego?

Žiakov sa spýtame, či sa im už niekedy stalo, že pri skladaní lega nevedeli nájsť tú správnu kocku. Potom hľadajú odpoveď na otázku, prečo sa to deje? Mali by sa dopracovať k odpovedi, že problém tkvie v systéme triedenia lega. Potom na tabuľu spisujeme, podľa akého kľúča majú žiaci doma usporiadané lego: podľa farby, tvaru, účelu, témy…? Pokračujeme v triedení lega a prvotné triedenie ďalej rozvíjame: farba (červená, čierna, biela, zelená, žltá, oranžová…), tvar (štvorcové, obdĺžnikové… s rôznymi rozmermi), účel (podložky, postavičky, doplnky oblečenia, repliky predmetov, spájacie kocky…), téma (lego Friends, City, Technic, Star Wars…). Na príklade systému kociek lega analogicky ukážeme systém jazyka, ktorý sa tiež takto podrobne vetví. Veď keď žiaci preberajú niektorú oblasť jazyka (napr. slovné druhy, slovnú zásobu, hláskoslovie…), vždy si všímajú niektoré členenie, ktoré je vlastne výsekom z bohatej štruktúry jazyka.

Pointa: Jazykovedec sa snaží prísť na koreň veci a pochopiť, ako jazyk funguje. Kladie si otázku: Akú má štruktúru? Aké sú medzi slovami vzťahy? Na čo slovo slúži, akú má funkciu? ap. Uvažovanie o legu môžeme použiť ako vstup do preberanej učebnej látky, v ktorom sa žiaci zoznamujú s niektorou jazykovou oblasťou.

Jazykoveda je ako uprataná izba, kde je všetko na svojom mieste

Užitočnosť početných členení v jazykovede môžeme zdôvodniť použitím analógie:

1. Jazykovedu ako vednú disciplínu by sme mohli predstaviť ako izbu, ktorá je pekne usporiadaná. Každý nábytok a predmet v izbe má svoj účel a svoje miesto. Izba je organizovaná podľa určitých pravidiel. Žiakov požiadame, aby skúsili napísať 3 seriózne dôvody, prečo je potrebné mať poriadok v izbe, a potom 3 dôvody, prečo je podľa nich potrebné triediť (členiť) jazyk na oblasti (skupiny). Mimochodom, vedeli by žiaci naučiť slovenčinu cudzinca bez použitia členení? K akým odpovediam sa dopracujú? Zaznie medzi odpoveďami uznanie užitočnosti systému, ktorý vnáša do skúmania zložitého javu poriadok?
2. Žiakov požiadame, aby uviedli vlastný príklad zo života, kde sú veci triedené podľa určitého kľúča (napr. lego, doprava, šport, kuchynské nástroje, súprava pracovného náradia ap.). Na vlastných príkladoch by mali byť schopní rozlíšiť, čo je hlavné a vedľajšie a skúsiť svoj tematický okruh utriediť do stromovej štruktúry alebo myšlienkovej mapy. Potom ich nákresy zhromaždíme a vzájomne porovnáme a hodnotíme, ako sa im podarilo zložitý systém utriediť. Ich nákresy a uvažovanie potom premostíme s našou témou, napr. s jazykovými rovinami, tvaroslovím, syntaxou, slovnou zásobou ap.

Triedenie jazyka v priestore

Triedenie ohybných slovných druhov (slovnej zásoby, hláskoslovia…) môžeme vizualizovať v priestore. Príklad: každý ohybný slovný druh bude mať v triede vyhradené miesto: podstatné mená pri učiteľovom stole, prídavné mená pri nástenke atď. Žiakov necháme vyžrebovať slová rôznych ohybných slovných druhov a požiadame ich, aby sa zaradili na správne miesto. Do skupiny slov zamiešame aj dve neohybné slová, aby sme im triedenie trochu skomplikovali a postrčili ich k premýšľaniu. Pre lepšie zapamätanie môžeme slová znovu zamiešať a triedenie zopakovať.

Prepíš, prekresli, vizualizuj

Jazykové klasifikácie sú hádam súčasťou každej hodiny slovenčiny. Sami osebe nie sú cieľom, majú slúžiť ako pomôcka. Kľúčovú rolu tu zohrávajú vizuálne spracovania okruhov z gramatiky, napr. súpis rukolapných príkladov a vzorových riešení, prehľadné a graficky zvládnuté tabuľky a skupinové členenia. Tieto fungujú vtedy, keď ich žiaci bezprostredne používajú pri kontakte s jazykom. (Príkladom praktickej pomôcky je napríklad ilustrovaná séria kariet zo slovenskej gramatiky, ktorú vydalo HĹBAVO, viac zistiť tu.)

Dôležité je, aby žiaci nepracovali iba s hotovými riešeniami, ale aby sa pokúsili urobiť si prehľad v teórii aj sami - napr. grafickým zachytávaním preberanej témy vo vlastných mentálnych mapách. Výborný manuál ponúka napr. P. Brasseur v knihe Mysli ako génius (2021). Uvádza, že používanie mentálnej mapy väčšmi vyhovuje spôsobu fungovania nášho mozgu. Spojenia neurónov sa podobajú viac na gigantickú 3D pavučinu než na štruktúru súborov v počítači či prepísaného zoznamu v zošite. Mentálna mapa je skvelým pomocníkom pri písaní scenáru aj pri opakovaní si učiva.

Myšlienkové (mentálne) mapy

Myšlienková mapa je výborný spôsob, ako sa dajú preskúmať nové javy, prísť na nové nápady alebo zopakovať si niečo, čo už máme zvládnuté. U žiakov by sme mali docieliť chápanie mentálnej mapy ako efektívneho nástroja uvažovania. Okrem študovania hotových myšlienkových máp napr. v učebniciach, by preto mali aj sami vyrábať svoje vlastné. Postup: 1) napíš kľúčové slovo, 2) poznač si 4 až 8 slov, ktoré ťa ku kľúčovému slovu napadnú, napíš ich alebo ich nakresli, 3) skús každé nové slovo rozvinúť o nové nápady či asociácie, 4) pre sprehľadnenie mapy používaj farby či kresby (Brasseur, 2021, s. 26 - 27).

Príklad:

1. Zmapuj život na opustenom ostrove. Tvoja loď stroskotá a zostaneš sám na opustenom ostrove. Čo urobíš? Zachyť svoje myšlienkové pochody. (Nechajme žiakov vyskúšať si kreslenie mapy najprv na voľnej téme. Ku každému novému bodu sa vynoria nové a nové asociácie.)
2. Mentálnu mapu tvoríme po prebratí tematického celku, žiaci sami spracúvajú napr. ohybné slovné druhy, obohacovanie slovnej zásoby, hláskoslovie ap. Pri tvorbe používajú učebnice, zošity a i. učebné materiály. (Kľúčový autor k myšlienkovým mapám: Tony Buzan.)

Mnemotechnické pomôcky

Keďže je v slovenskom jazyku veľa rôznych členení, na ktoré si po dlhšej prestávke žiaci nevedia spomenúť, je vhodné siahnuť po mnemotechnických pomôckach. Ich podrobnejší súpis pozri tu.

Literatúra: Brasseur, Philippe. Mysli ako génius. Albatros, 2021.